Kronika mesta Prešov rok 2004

80 5. DOPRAVA Na vyššie územné celky prešli od januára kompetencie v správe ciest II. a III. triedy. Štát si správu ciest I. triedy ponechal, avšak ich údržbu zveril tiež samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji bolo cez 3-tisíc kilometrov ciest , z toho ciest II. a III. triedy 2 a pol tisíc kilometrov. Riaditeľ Úradu Prešovského samosprávneho kraja Alexander Ernst v súvislosti s tým informoval, že stav ciest v Prešovskom kraji je najhorší v rámci celého Slovenska, 13 % ciest III. kategórie bolo v havarijnom stave a pri cestách II. triedy bolo to 7 % . Prešovský samosprávny kraj súčasne s kompetenciami v oblasti dopravy preberal do správy sedem správ ciest s 28 strediskami (tri z nich boli sezónne) a tromi skládkam i, v premenení na pracovníkov išlo o 748 ľudí. V decembri vznikla medzi predsedami samosprávnych krajov a ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií P. Prokopovičom dohoda, že koncom januára sa podpíšu delimitačné protokoly. Až na ich základe mohlo ministerstvo financií zaslať peniaze na samosprávne kraje. O integrovanom dopravnom systéme v Prešove, ktorý by zahŕňal aj verejnú dopravu v Košiciach a v obciach týchto regiónov, sa hovorilo už od februára . Úvahy sa objavovali aj skôr, až v roku 2004 sa však zi ntenzívnili rokovania medzi prevádzkovateľmi dopravy. Mesto Prešov bolo oslovené s možnosťou zapojiť sa do integrovaného systému dopravy Železničnou spoločnosťou Košice. Uskutočnilo sa druhé kolo rokovaní, ktorého sa zúčastnili aj predstavitelia SAD Prešov a odboru dopravy Úradu Prešovského samosprávneho kraja. Téma verejnej dopravy bola aj jedným bodom rokovania županov a primátorov Prešova a Košíc. Snaha o vybudovanie lacnejšieho dopravného systému bola logická. Dopravný podnik meste Prešov znížil stav sv ojich zamestnancov. Podľa primátora nebolo možné udržať zamestnanosť pri poklese hromadnej dopravy. Prechod kompetencií v cestnej infraštruktúre zo štátu na vyššie územné celky sa v Prešovskom kraji udial prostredníctvom novozriadenej inštitúcie Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja. Celý proces bol náročný a komplikovaný. Cestná sieť sa rozdelila , čo sa týka lo správy a údržby na cesty I. triedy, ktoré si ponechal štát a spravoval ich cez Slovenskú správu ciest, a cesty II. a III. triedy, ktoré prešli pod samosprávne kraje. Sedem celkov od Popradu po Humenné, bývalých vnútorných organizačných jednotiek Slovenskej správy ciest , prešlo pod Prešovský samosprávny kraj. Nedostali ich však kompletne, lebo 11 pracovníkov zostalo pod Slovenskou správou ciest. Išlo o riadiacich pracovníkov. Tento problém mal byť doriešený v priebehu apríla . Z ákladnou organizačnou jednotkou sa stali strediská, na tie nadväzovali oblasti, a tak nasledovala Správa a údržba ciest . Vytvorili tiež dve organizačné pásma, v prvom boli pomerne silné strediská - Poprad, Prešov, Humenné a sčasti aj Vranov nad Topľou. Boli to oblasti, kde bola najväčšia intenzita dopravy. Severná trasa Stará Ľubovňa - Bardejov a Svidník bola druhým pásmom. Prešovský samosprávny kraj zabezpečova l kompetencie aj na úseku pravidelnej autobusovej dopravy. Okrem vydávania licencií, schvaľovania cestových poriadkov, uzatváral s dopravcami aj zmluvy z titulu verejného záujmu. V rámci Prešovského kraja bolo 287 prímestských autobusových liniek, ktorých dĺžka bola cez 10- tisíc kilometrov. Počet denných spojov bol 5 226. V rámci PSK pôsobili štyria rozhodujúci prepravcovia a päť súkromných prepravcov. Od 1.septembra 2004 mal v Prešove fungovať nový systém označovania cestovných lístkov v mestskej hromadnej doprave. Nemali sa označovať v klasickom mechanickom zneškodňovači. Staré strojčeky mali vymeniť za nové – elektronické. Zmeny označenia cestovných lístkov boli plánovanou investíciou DPMP a vyžiadali si náklady osem miliónov. Do podniku malo byť dodaný ch 450 nových strojčekov, 1. júla prišlo prvých dvesto. V prípade obnovy vozového parku sa v roku 2004 zameral DPMP na autobusy. V júli podnik disponoval 61 autobusmi, ktorých priemerný vek bol 12,3 roka. Do konca roka mali zakúpiť päť autobusov. Dva aut obusy mali byť menšie - dvanásťmetrové, tri väčšie - osemnásťmetrové, kĺbové citybusy. Cenové relácie autobusov dosahovali výšku 7,5 milióna korún za jeden sólo dvanásťmetrový