Kronika mesta Prešov rok 2004

78 4. STAVEBNÍCTVO, URBANISTIKA, BÝVANIE Po neplatičoch a neprispôsobivých občanoch, ktorí boli presťahovaní na Starú tehelňu, ostali na Majakovského a Sabinovskej ulici v Prešove prázdne bytovky. Tie boli zdevastované, preto mesto začalo v septembri 2002 s ich rekonštrukciou. Tá sa v roku 2003 čiastočne zabrzdila, keďže Štá tny fond rozvoja bývania neposkytol financie. Rozostavaných ostalo 190 nájomných bytov v desiatich domoch. Mestská samospráva chcela pokračovať v stavbe aj roku 2004. Na dokončenie boli potrebné v januári peniaze od štátu, inak by sa byty neúmerne predražili. Štát v roku 2004 pre mesto znížil úrokovú sadzbu z pôvodných 3,3 na 1,3 %. Zmenil sa však pomer vlastných investícií a dotácie a došlo k väčšiemu zaťaženiu mesta. Celkové náklady stavby dosiahli podľ a analýzy pripravenej odborom výstavby a dopravy mestského úradu výšku takmer 208 miliónov. Do začiatku roka 2004 boli zrealizované práce za 54 miliónov. Podľa údajov z radnice mali dosiahnuť obstarávacie náklady jedného bytu výšku cez 863- tisíc korún. Prvých 82 bytov malo byť dokončených v roku 2005. Peni aze na dokončenie bytov na Majakovského a Sabinovskej ulici v Prešove od štátu napokon neprišli. Hoci sa o tom hovorilo už skôr, 11. mája to bolo definitívne potvrdené. Primátor Prešova Milan Benč priznal, že dostali oznámenie, že nedostanú od štátu ani k orunu. Pripravovali alternatívu - pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania a chceli dokončiť aspoň 36 bytov. Tie chcelo mesto prideliť podľa prijatého kľúča mladým rodinám a pomôcť im s bytovou otázkou. Nájomné v nich malo byť asi 3 600 korún mesačne. Zostávajúcich 72 bytov chcelo mesto podľa primátora predať rôznou formou, či už ako holobyty, dokončené byty alebo v celku, ak by napríklad prejavil záujem nejaký zamestnávateľ kúpiť celú bytovku pre svojich zamestnancov. Na dokončenie 36 bytov potrebovalo me sto úver vo výške 17 miliónov korún. Podľa Benča Štátny fond rozvoja bývania poskytoval takéto úvery na výhodný úrok. Vývoj stavby bytov na Majakovského a Sabinovskej ulici bol pozoruhodný. Pôvodne obývali tieto bytovky prevažne Rómovia, z ktorých väčšina patrila medzi chronických neplatičov. Po dobudovaní Starej tehelne boli presunutí do nových bytov, tie pôvodné sa od základu rekonštruovali. Začalo sa v septembri 2002. Rozbehnutú stavbu v roku 2003 zbrzdila nepridelená dotácia, napriek tomu mesto cez úver preinvestovalo asi 14 miliónov korún (pôvodný plán bol vo výške 45 miliónov). Celkové náklady stavby dosahovali takmer 208 miliónov. Strešnými plášťami bolo vlani uzatvorených 108 bytových jednotiek, pričom pri nich bola dosiahnutá zhruba 50 -percentná roz ostavanosť. V systéme prideľovania mestských bytov sa začal tvoriť poriadok. Po prijatí smernice primátora mesta Prešov o prideľovaní nových nájomných bytov (na Majakovského a Sabinovskej) prišiel rad aj na ďalšie byty. Konkrétne staré byty v meste, ktoré sa postupne uvoľňovali. Návrhom smernice na prideľovanie týchto nájomných bytov sa 6. júla zaoberalo vedenie mesta. Podľa novej smernice sa mali noví nájomcovia žrebovať za účasti notára a to zo záujemcov, ktorí spĺňali kritériá. Tento mechanizmus mal vy lúčiť protekciu pri prideľovaní bytov. Kritérií na pridelenie bolo viacero. Medzi nimi napr. sociálna situácia, počet osôb v domácnosti, ďalej podmienka, že mesačný príjem na človeka nesmel presiahnuť 5 000 Sk, aspoň jeden člen domácnosti musel byť v čase podania žiadosti samostatne zárobkovo činnou osobou, prípadne zamestnancom a podobne. V súvislosti s bytmi na Majakovského a Sabinovskej ulici v Prešove 7.júla primátor podpísal v Bratislave dve zmluvy so Štátnym fondom rozvoja bývania o pô žičke 16,6 milió na korún na 1,2 % úrok a zmluvu na nenávratnú dotáciu 9,16 milióna korún. Za tieto peniaze sa mala dokončiť časť bytov zo 108 rozostavaných , ktoré mali slúžiť mestu ako nájomné byty. Zvyšok chcela radnica odpredať. V prešovskej Starej tehelni sa 8. júla uskutočnila prvá deložácia. Z mestskéh o nájomného bytu, ktorý spravovala akciová spoločnosť Spravbyt, bola deložovaná jedna rodina, ktorá na nájomnom dlhovala mestu asi 60-tisíc korún. Deložovaná bola bez bytovej náhrady ako znel rozsudok súdu. Výpoveď z n ájmu bytu bola daná v septembri 2002. Po uplynutí výpovednej lehoty sa rodina neodsťahovala. Spravbyt podal žalobu na súd o vypratanie bytu. Rozsudok súdu o vyprataní nadobudol právoplatnosť v novembri 2003. Keďže k vyprataniu bytu z o strany povinnej osoby nedošlo, Spravbyt podal návrh na Okresný súd v Prešove na výkon rozhodnutia vypratania bytu, na exekúciu, vypratanie bytu.