Kronika mesta Prešov rok 2004

64 práce vo výške 102,8 milióna a výdavky pre súkromné osoby (780- tisíc Sk), čo predstavovalo 137,3 milióna. S úhradou škôd na poľnohospodárskych plodinách a v potravinárskych podnikoch v o výške 168 miliónov Sk sa zatiaľ nepočítalo. Predstavenstvo skonštatovalo, že nebola dodržaná legislatívna úprava v tejto veci, ďalej nebolo dodržané ľudské hľadisko. Ľudia, ktorí pomáhali pri povodniach, sa dostávali do ďalších problémov v súvislosti s u hradením svojich nákladov. Taktiež sa znížila dôveryhodnosť verejnej správy a nebolo dodržané ani politické hľadisko. Verejný ochranca práv Pavol Kandráč otvoril 1.októbra v Prešove svoju siedmu regionálnu kanceláriu. Priestory mu poskytla prešovská radnic a v Radnej sieni a ako počas slávnostného otvorenia uviedol ombudsman, pre Prešov sa rozhodol po kontakte s primátorom Milanom Benčom. Na verejného ochrancu práv sa mohol obrátiť každý, kto mal pocit, že pri konaní, alebo rozhodovaní verejnej správy boli p orušené základné občianske práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického štátu. Jeho cieľom bolo dosiahnuť vyššie právne vedomie občanov vo všeobecnosti. Osobitne chcel venovať viac času mladej generácii, ktorá často ani nep oznala svoje práva dané Ústavou SR. Pavol Kandráč bol rodeným Prešovčanom. Pôsobil ako profesor na International Academy of Sciences and Arts Fribourg - Moskva - Budapešť, bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom, advokátom a odborníkom na trestné právo s 38- ročnou praxou. Bol prvým prodekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr vedúcim Katedry trestného práva, zakladateľom a dekanom Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, poslancom NR SR. Zaujímavosťou bolo, že učil takmer všetk ých vtedajších politikov s právnym vzdelaním, vrátane ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič bol jeho dlhoročným kolegom na katedre trestného práva. Expertná skupina Rady Európy pre Rómov a kočovníkov na svojom 18.zasadnutí v Prešove rozoberala široký komplex problémov, presnejšie otázky bývania, vzdelávania, ľudských práv, ale aj migrácie. Hlavným organizátorom štvordňového podujatia bol Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Účasť prijali aj zástupcovia rezortných ministerstiev, kompetentných inštitúcií a zahraniční hostia. Súčasťou programu 21. novembra bola návšteva osady v Chminianskych Jakubovanoch aj prešovského sídliska Stará tehelňa. V úvode programu 22.novembra pri okrúhlom stole delegátov oslovi l hovorca podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Martin Urmanič. Ešte pred diskusiou o vzdelaní hodnotil výsledky podporných programov za posledné roky Viliam Zeman z Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Pripomenul prebiehajúce programy pre študentov stredných, vysokých škôl a SOU zo sociálne slabých rodín. Zo štátneho rozpočtu podporili 279 stredoškolákov a 51 vysokoškolákov sumou vyše 1 milión korún. Hovoril aj o piatich experimentálnych školách s vyučovaním r omistiky. Tiež o skúsenostiach z projektu Škola dokorán, presnejšie o fakte, že v predškolských zariadeniach a základných školách pôsobí 237 rómskych asistentov a tým bolo vytvorených 200 verejnoprospešných pracovných miest. Na príspevky na stravu, školské pomôcky a štipendiá pre žiakov a študentov zo sociálne odkázaných rodín sa od júna do novembra 2004 použilo 401,2 milióna korún. Na ZŠ sa o prospechové štipendiá uchádzalo 17 478 detí ZŠ, čo predstavovalo 6,6 milióna korún. Na pilotný projekt Dokončenie z ákladnej školy štát vynaložil 14 miliónov korún. V šarišskej metropole sa v druhej polovici novembra uskutočnilo zasadnutie expertnej skupiny Rady Európy pre Rómov, Cigánov a kočovníkov. Krátko na to bol v Prešove spustiť tri nové projekty pre Rómov podpr edseda vlády Pál Csáky. Expertnú skupinu, ktorá sa zúčastnila návštevy Starej tehelne sprevádzala vedúca odboru sociálneho, bytového a zdravotníctva Mestského úradu v Prešove Anna Hrustičová. Expertnú skupinu najviac zaujímalo aké sú to byty, aká je výška nájomného, aká je legislatíva, aký je postup pri neplatení nájomného. Najviac ich zaujímala samotná deložácia z bytov a či je možné ich deložovať pri neplnení povinnosti aj v zime. Podľa Hrustičovej expertná skupina skonštatovala, že príjem, ktorý tvorili sociálne dávky, bol nižší než nájomné. Samotné nájomné nebolo podľa vedúcej odboru tak vysoké, v priemere vychádzalo na 800 korún, viac peňazí stáli ďalšie služby. Keby obyvatelia tehelne boli platili nájomné, nemali by problém, lebo od štátu by mohli dost ať príspevok na bývanie. Avšak ten by mohli dostať iba vtedy, ak by mali uhradené nájomné za posledných šesť mesiacov. Anna Hrustičová nevedela o prípade, že by niekto z tehelne príspevok na bývanie poberal. Väčšina jej obyvateľov boli neplatiči. Mesto mal o 13 právoplatných rozsudkov, z