Kronika mesta Prešov rok 2004

54 riaditeľa Úradu PSK. Ernst zdôraznil, že peniaze pôjdu na účet neinvestičného fondu NEFO. Bol to milión pre tých, ktorí neboli poiste ní. Rozhodovať o tom, kto koľko z týchto peňazí dostane , mala správna rada fondu NEFO v spolupráci so starostami postihnutých obcí. Hajtman Stredočeského kraja zareagoval na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti so záplavami v Prešovskom kraji, a rozhodol sa pomôcť sumou 500 tisíc Kč. Stotisíc korún už PSK dostal z partnerského Pardubického kraja. Havarijné stavy, ktoré spôsobila voda na majetku PSK, postupne odstraňovali z vlastných financií. V tejto súvislosti odznela informácia, že majetok, ktorý prešiel do pôsobnosti PSK, bol poistený iba na 40 %. Škody, ktoré vznikli na cestách II. a III. triedy, chcel PSK riešiť prostredníctvom úveru. V rámci výzvy Phare CBC spoločný fond malých projektov slovensko - poľskej spolupráce bol v auguste úspešný aj Prešovský samosprávny kraj. Výzva mala uzávierku v máji . Päť kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK získalo 90 000 eur. Úspešným bol projekt Spoznajme sa cez hviezdy, ktorý pripravila Vihorlatská hvezdáreň v Humennom (30 000 eur). Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku získalo 20 000 eur na projekt Ženy v zjednotenej Európe - rovnosť príležitostí. Cieľom bolo prostredníctvom kurzov, seminárov a ďalších aktivít zlepšiť postavenie žien v prihraničných regiónoch. Takmer 16 000 eur získalo Hornošar išské osvetové stredisko v Bardejove na Jarmok zábavy. Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou dostalo na realizáciu projektu Cesty minulosti - cesty súčasnosti 11 250 eur. Na podujatie Talentom obdarení - kultúrou bohatí, získalo zase Podtatranské osvetové stredisko v Poprade viac ako 10 000 eur. Prešovský samosprávny kraj mal vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 28 kultúrnych organizácií. Na ich existenciu mal v rozpočte 150 miliónov korún a 15 miliónov na kapitálové výdavky. Krajská povodňová komisia na zasadnutí 23. augusta odvolala tretí stupeň povodňovej aktivity na vodnom diele Veľká Domaša. Zároveň komisia zrušila druhý povodňový stupeň na rieke Topľa v okresoch Vranov nad Topľou, Svidník a Bardejov. Prednosta J. Polačko hodnotil pozitívne fakt, že počas povodní i záchr anných prác nedošlo k zraneniam či úmrtiu osôb, tak zo strany záchranárov ako aj obyvateľstva. Na druhej strane nedostatky videl v rôznom prístupe starostov obcí k ochrane pred povodňami. V niektorých prípadoch bolo materiálno - techni cké zabezpečenie obcí nedostačujúce pre výkon takýchto prác. Boli nedoriešené vlastnícke vzťahy k tokom, z toho vyplývala nedostatočná starostlivosť o vodné toky. Svoje zohrala aj neznalosť legislatívy a neskúsenosť v riešení povodňovej situácie zo strany niektorých obcí. Podľa sumáru obvodných komisií povodeň postihla 227 obcí a miest Prešovského kraja. Zaplavila 4 104 obytných domov, pivníc a suterénov. Zničených a neobývateľných domov bolo 14, značne poškodených domov 134. Prírodný živel postihol 8 376 obyvateľov. Evakuovali 1 175 osôb, zachránili 11 ľudí. Zaplavených bolo 84 administratívnych budov, škôl a zdravotníckych zariadení. Zničených a poškodených bolo 127 mostov a 170 lávok. Celkovú plochu zaplaveného územia vyčíslili na 4 579 h a. Zaplavilo 1 718 vodných zdrojov, vodovodné siete poškodilo v dĺžke 3,5 k m , kanalizáciu v dĺžke 6,2 k m , ďalej 23 čističiek odpadových vôd a rozvody plynu v dĺžke 1,7 k m. Uložených bolo 11 033 vriec s pieskom, použitých 10 099 m³ lomového kameňa a 16 469 m³ štrkopiesku. Náklady na záchranné práce počas povodní v Prešovskom kraji dosiahli 20,24 milióna korún. Najviac, 20,06 milióna korún, tvorili transfery obciam, zostatok tvorilo poistné a príspevky do poisťovní i mzdové náklady. Škody na majetku štátu v správe krajských úradov vyčíslili na 230,83 milióna kor ún. Z toho najvyššou položkou boli škody na majetku obcí, predovšetkým na cestách a mostoch, v hodnote 106,9 milióna korún. Delenie podľa výkonnosti ekonomiky, hospodárstva a sociálnych aspektov do štyroch kategórií N UTS sa týkalo každej krajiny Európskej únie. Pokiaľ išlo o Slovensko, bolo dokončené v roku 2002. NUTS 1 znamenalo charakteristiku celej krajiny. NUTS 2 bol východ Slovenska, patrilo tam však aj mesto a kraj. NUTS 3 to boli ďalšie kraje Slovenska a pri NUT S 4 išlo o mestá a obce, informoval na konci septembra predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík. Čo sa týkalo fondov Európskej únie, teda štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, bolo podľa Chudíka pripravených veľa projektov, chýbala však koordinácia celého systému. Ako príklad uviedol ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, konkrétne pri uzávierke prvej výzvy týkajúcej sa lokálnej infraštruktúry. PSK podalo projekt týkajúci sa nemocnice v Starej Ľubovni. Projekt v tejto výzve však podal a aj Fakultná nemocnica v Prešove. Peniaze mohla dostať len jedna nemocnica. Zároveň zdôraznil, že partnerom