Kronika mesta Prešov rok 2004

31 1.3. CHRONOLOGICKÝ PREHĽAD ČINNOSTÍ SAMOSPRÁVY Pešia zóna a pr iestranstvo pred Divadlom Jonáša Záborského v Prešove sa v silvestrovský večer po dvadsiatej prvej hodine začali pozvoľna zapĺňať ľuďmi. Odvtedy sa mesto otriasalo výbuchmi petárd. Tí, čo sa rozhodli privítať Nový rok v uliciach mesta , si mohli vybrať z ku ltúrneho programu na dvoch pódiách. Na Hlavnej ulici tých skôr narodených pesničkami zabávali Otto Weiter, Mária Mačošková a skupina Ploštín punk. Hovoreným slovom sa o veselú náladu starala rozprávačka Araňa z Jarovníc. Na improvizovanom tanečnom parkete pred DJZ sa zasa zhromažďovali prevažne tínedžeri. Diskotéku im tu robili skupiny P.S., DX Sons a ďalší interpreti. V studenom daždi, ktorí sa spúšťal na prítomných , sa odohrali aj pästiarske potýčky výrastkov. S poslednými minútami odchádzajúceho roka sa pr iestranstvo zaplnilo niekoľkotisícovým davom. Odpočítaním záverečných sekúnd im nad hlavami vypukla svetelná šou v podobe desaťminútového ohňostroja. Po ňom nasledovala štátna hymna a občanom v prítomnosti poslancov mestského zastupiteľstva sa prihovoril primátor Milan Benč. Pripil si s nimi na úspech a lepší život v roku 2004. Tí, čo ich nevyhnalo daždivé počasie, sa ďalej zabávali pri rytmoch reprodukovanej hudby. V auguste 2003 vypovedal prešovský primátor Milan Benč zmluvu so spoločnosťou Lespark, kt orá spravovala mestské lesy. Primátor sa už skôr vyjadril v prospech toho, aby lesy spravovali Technické služby mesta Prešov. V januári mal primátor dve ponuky na správu mestských lesov, pričom prebiehali rokovania s Lesparkom, Školskými lesmi a spoločnosť ou Lesy SR. "Nemáme schválený nový lesný hospodársky plán," odôvodnil, prečo nebola uzavretá dlhodobá zmluva. Platnosť starého lesného hospodárskeho plánu vypršala ku koncu roka 2003. Problémom boli lesy v katastri Chminianskej Novej Vsi, kde boli zo strany orgánov životného prostredia výhrady k holorubom. Mesto teda čakalo na vyhodnotenie stanoviska a dlhodobá zmluva s prípadným novým mala byť uzavretá na dobu 9 rokov od 1.1. 2005. Ďalším problémom bolo 447 h a lesov na Cemjate, o ktoré sa mesto súdilo s Le smi SR. Podľa štúdie vypracovanej Technickou univerzitou v Košiciach sa podľa doteraz platného lesného územného plánu ťažilo 6600 m³ dreva ročne. Išlo o plochu 1339 h a lesov (mimo spornej Cemjaty). Podľa návrhu nového plánu sa vzhľadom na väčší prímestský charakter malo dať ťažiť približne 5300 m³ dreva ročne. Radnica požiadala o vyhodnotenie cenových relácií k takémuto množstvu ťažby. Útvar hlavného architekta Mestského úradu v Prešove vypísal v závere roka 2003 tri verejné anonymné urbanistické súťaže. „Ich cieľom bolo získať najvhodnejší ideový návrh funkčného a priestorového usporiadania jednotlivých riešených území," informoval v januári hlavný architekt mesta Vladimír Ligus, pričom dodal, že v súťažných porotách boli zástupcovia útvaru hlavného archit ekta, Slovenskej komory architektov, výborov mestských častí a odbornej verejnosti. Ponúknutá možnosť účasti zástupcov politických klubov z mestského zastupiteľstva ako prísediacich nebola využitá. Lokality, pre ktoré si dal útvar vypracovať ideové návrhy, boli tri. Prvou bol východný sídelný pás (prvý sektor). Riešeným územím bola prevažne nezastavaná plocha medzi ulicami Arm.gen. Svobodu, Rusínskou, Solivarskou a tokom riečky Sekčov v juhozápadnej časti Sídliska Sekčov. Odovzdaných bolo osem návrhov, najvyššie sa umiestnil návrh Ing. arch. Viktora Tkáčika z prešovského Stavoprojektu. Udelené boli aj dr uhá a tretia cena a tri odmeny bez udania poradia. Druhou riešenou lokalitou bol cintorín na Šváboch, konkrétne úsek južne od ulice Pod hrádkom na okraji zastavaného územia miestnych častí Solivar a Šváby. Na tomto mieste mal vyrásť nový mestský cintorín. Spomedzi 9 súťažných návrhov porota udelila prvú cenu spoločnému projektu troch prešovských autorov (Ing. arch. Andrea Macejková, Ing. arch. Miroslav Macejko a Mgr. art. Marek Tkáčik). Tretím riešeným územím bol biokoridor rieky Torysa na Sídlisku III, od mosta na Bajkalskej po most na Levočske j ulici. Tento úsek mal slúžiť na rekreačné využitie, mesto v ňom chcelo urobiť oddychovú zónu s lavičkami, ihriskami, prípadne parkom. Z dvojice odovzdaných návrhov sa porote viac páčil projekt kolektívu autorov bratislavského Ateliéru Duma. Zadania na dopracovanie územno - plánovacej dokumentácie spracoval útvar hlavného architekta, ktorý ich následne predložil na