Kronika mesta Prešov rok 2004

25 Preddavok odmeny primátorovi mesta Prešov Milanovi Benčovi schvaľovalo mestské zastupiteľstvo. Podľa predloženého návrhu mal primátor dostať, tak ako doteraz vždy (vrátan e predošlých volebných období) preddavok v plnej výške. Išlo o čiastku 186 - tisíc korún, čo činilo 50% súčtu platov primátora za obdobie január až jún 2004. "Keďže sme schválili kritériá odmeňovania a teraz udeľujeme len preddavok na odmenu, navrhujem ho znížiť na 40 % súčtu platov za dané obdobie," navrhol predseda poslaneckého klubu HZDS- SDĽ Milan Berdis, čím vyšachoval opozíciu, ktorá už výšku odmien nekomentovala. Berdisov návrh poslanci schválili, to znamenalo, že primátor získal preddavok odmeny vo výške necelých 149-tisíc korún. Mestské zastupiteľstvo tiež rozhodlo skrátiť názov Námestie blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka . Urobilo tak najmä na podnet Policajného zboru, do ktorého databázy sa názov námestia nevošiel. Na názov ulice či námestia bolo v tejto databáze vyčlenených 30 znakov. Poslanci preto podporili skrátenie názvu nového námestia, hoci o skutočnom skrátení ťažko hovoriť, iba tak o vypustení jedného slova. Nové pomenovanie totiž znelo Námestie biskupa Vas iľa Hopka. Toto "skrátené" pomenovanie malo 29 znakov s medzerami a do policajnej databázy už vošlo. Mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo aj ďalšími pomenovaniami verejných priestranstiev. Premenovali ulicu Okruhliak na v súčasnosti už existujúce ulice Lesn á ulica a Ulica k Okruhliaku. Téma priemyselných parkov sa opäť dostala na pretras v prešovskej mestskej samospráve. Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo návrh priorít zo Strategického plánu ekonomického rozvoja mesta Prešov za obdobie rokov 2005 - 2010. Mat eriál poslanecký zbor prijal s tým, že zároveň žiadal primátora zabezpečiť finančné zdroje v rozpočte mesta na projekty v rámci schválených priorít. Prvou z piatich priorít bol priemyselný park. Ďalšími boli integrovaný systém zberu a separácie odpadu, špo rtovo- rekreačná zóna (Borkút - Kvašna voda - Cemjata), prístrešia pre neplatičov a rekonštrukcie v oblasti dopravy. Témou, ktorá najviac rezonovala medzi zástupmi občanov v mestskom parlamente, boli priemyselné parky. Poslanci opätovne kritizovali, že mest o vyčlenilo dve lokality pre potencionálnych investorov, a to Lominovú (presný názov Lominová - Široké, išlo o priestor pri ZVL, smerom k Haniske) a hon Grófske (smerom na Fintice). Stále figurovali vo všetkých materiáloch obidve územia, pričom reálne nebo lo pripravené ani jedno. „Keby sme sa rozhodli pre hociktorú alternatívu, boli by sme o pár krokov ďalej. Rozbili sme energiu na jednu i druhú lokalitu, teraz do toho pribudla tretia, a môže sa stať, že nakoniec nebude ani jedna," skonštatoval bývalý zástu pca primátora, poslanec Národnej rady SR a mestského zastupiteľstva Stanislav Kahanec (KDH). Upozornil, že materiál vo vláde obsahoval síce obe lokality, ale zvýraznená bola tretia možnosť, strategický priemyselný park medzi Prešovom a Košicami, v katastri Lemešian a Ličartoviec. V tom čase stále figurovali medzi prioritami mesta lokality Lominová aj Grófske. Mesto nemalo výhrady ani voči možnému parku v Lemešanoch, ale v oficiálnych dokumentoch sa neuvádzal, keďže nešlo o kataster mesta. Park na Grófskom mal rozlohu zhruba 260 ha. Celkové náklady na jeho úpravu siahali do výšky 308,3 milióna korún. Z vlastných zdrojov mesto mohlo použiť celkovo necelých 94 miliónov. Lokalita Lominová bola plochou vyčlenenou pre lokálny priemyselný park s rozlohou okolo 64 ha. Celkové náklady pri nej dosahovali výšku necelých 115 miliónov, z vlastných zdrojov mesto mohlo použiť celkovo 46 miliónov. Čo sa týkalo ďalších priorít, jednou z nich bolo aj odpadové hospodárstvo. Primátor M. Benč deklaroval, že po roku 2006, kedy mala skončiť zmluva s vtedajším uskladňovateľom, malo mesto zvážať komunálny, už čiastočne vyseparovaný odpad na spoločný skládkový a triediaci dvor, ktorý mal byť postavený vo Veľkom Šariši. Mestské zastupiteľstvá oboch miest za týmto účelom schválili vytvorenie spoločnosti Lapanč, do ktorej mestá Prešov i Veľký Šariš už vstúpili. Celkové náklady na vybudovanie systému odpadového hospodárstva nemali zo zdrojov prešovského mestského rozpočtu presiahnuť 7 miliónov. Keďže dlhoročným kameňom úrazu Prešova bola doprava, medzi prioritami mesta boli zaradené tri dopravné projekty: rekonštrukcia ulíc Floriánova, Svätoplukova a chodníka Ku Kumštu, ďalej rekonštrukcia ulice Okružná, prvého mestského okruhu a rekonštrukcie úsekov od Jarkovej po Levočskú a od Kováčskej po Dukliansku ulicu. „Málo zdrojov rozbíjame na veľa požiadaviek," kritizoval návrh priorít J. Kužma, podľa ktorého bolo vyriešenie dopravného systému mesta kľúčovou prioritou. „Neviem vbiť ľuďom do hlavy, prečo toto mesto z hľadiska dopravy a z hľadiska r ozvoja dlhodobo stagnuje. Sme posledné krajské mesto, ktoré nemá vybudované obchvaty," dodal.