Kronika mesta Prešov rok 2004

130 Európe, pochádzal od tiaľ i dovtedy najväčší nájdený opál na svete Harlekýn, ktorý bol vo viedenskom múzeu. Okrem nevyčísliteľnej historickej a technickej hodnote boli bane aj významným zimoviskom netopierov. Podľa odhadu z poslednej zimy tu našlo útočisko 4 000 kusov netopier ov šestnástich druhov, čo Dubník radilo na popredné priečky na Slovensku i v strednej Európe. Jazdecký areál Štefana Brendzu v Prešove ponúkol 22.mája scény ako z westernového filmu. V j azdeckej hale sa totiž uskutočnilo rodeo. Diváci mali možnosť vidieť naživo slovenských kovbojov v rôznych rýchlostných a dobytkárskych disciplínach. Rodeo bolo v Prešove po parkúrovom skákaní novým segmentom. Prvé preteky sa tu uskutočnili v septembri roku 2003. Ich súčasťou bol slalom okolo sudov, tyčí, pretek medzi bránami, oddeľovanie teliat jedným a troma jazdcami a chytanie teliat do lasa. Pozvaných bolo štyridsať jazdcov. Hvezdáreň a planetárium v Prešove 8.júna zažilo extrémny nával návštevníkov. Jednotlivci i organizované školské skupiny si nenechali ujsť príležitosť vidieť prechod planéty Venuša cez slnečný disk. Tento astronomický úkaz nastával vtedy, keď sa Venuša dostala medzi Slnko a Zem a všetky tri vesmírne telesá boli na jednej priamke. V tom čase, ak by sme sa zo Zeme pozreli na Slnko, mohli by sme na slnečnom disku uvidieť priemet Venuše ako malý čierny kotúčik, ktorý sa pomaly pohybuje. Prvý dotyk Venuše s okrajom slnečného disku bolo možné v Prešove pozorovať o 7.19 hod., koniec úkazu nastal o 13.22 hod. Návštevníci v prešovskej hvezdárni pozorovali prechod Venuše ďalekohľadom - projekčnou metódou, prenosnými ďalekohľadmi s filtrami na terase hvezdárne a filtrami v tvare okuliarov. Tento úkaz z Prešova bude možné najbližšie pozorovať o osem rokov, ale celý jav nebudeme môcť vidieť. Potom bude stodvadsaťročná pauza. Prechody Venuše nastávajú striedavo po 8 rokoch, 125,5 roka, zase 8 rokoch a po 105,5 roka. Posledné pozorovania prechodu Venuše cez slnečný disk zaz namenali 3.júna 1769, potom 8.decembra 1874 a 6.decembra 1882. Zaujímavosťou bolo , že pozorovat elia javu mohli vidieť nočnú stranu Venuše. Napriek tomu, že tam bola noc, bolo vidno celú Venušu, práve preto, že sa dostala medzi Zem a Slnko, ktoré ju osvetľovalo z opačnej strany. Pozorovateľ na nočnej strane Venuše by videl Zem v splne. Parížan Sylvain Quenel sa v štvrtom roku svojej okružnej cesty po svete zastavil na konci júna prvý raz na Slovensku. Prišiel z Poľska a cez Svidník jeho ďalšia trasa smerovala do Prešova. Keďže bol študent žurnalistiky, zaujímal sa vlastne o všetko spoločenské aj kul túrne dianie v krajine, ktorou prechádzal. Mal 22 rokov a od roku 2000, kedy začal cestovať, precestoval 30 krajín na rôznych kontinentoch. Volal to najdlhšia mierová cesta. Zo Slovenska mal ísť do Maďarska, odtiaľ do Bulharska, na Ukrajinu, do Kazachstanu, Ruska a Číny. Jednou z najkrajších turistických atrakcií v Prešove bola nepochybne veža Dómu sv.Mikuláša. Počas letných prázdnin sprístupnil farský úrad vežu verejnosti. Výstupy sa konali počas pracovných dní každú hodinu od 7.00 do 11.00 a od 13.00 do 17.00 hod. Večerný výstup bol v sobotu. Na jednotlivých podlažiach čakali na návštevníkov originály sôch, fragmenty z Kalvárie, kamenný erb a kartuša. Pozrieť si mohli zložitý mechanizmus kostolných hodín či štyri zvony. Koniec výstupu bol na vrchole, kde sa návštevníkom naskytol výhľad na celý Prešov zo všetkých strán. Keď boli dobré poveternostné podmienky, tak podľa sprievodcov bolo vidieť aj Tatry. Kým sa človek dostal na vrchol veže, musel absolvovať asi 200 schodov. Výstup však nebol dramatický. Na j ednotlivých podlažiach čakali na turistov atrakcie, ku ktorým sprievodcovia podávali výklad. Na dvoch podlažiach boli umiestnené sochy, originály spred františkánskeho kostola ( boli tam v súčasnosti duplikáty) sv.Rokusa, sv.Antona, sv.Floriána a sv.Františka z Assissi. Bol tam aj originál sochy Panny Márie z Kalvárie. Zaujímavým podlažím bola zvonica. Najstarší zvon mal priemer 140 cm a pochádzal z roku 1872. Všetky spolu bili iba pred nedeľnou omšou, inak z praktického hľadiska fungoval len umieráčik. Na veži nemohli byť ľudia, keď odbíjali zvony. Sprievodcovia odporúčali prísť na vežu v sobotu večer, medzi 20. a 22. hodinou a pozrieť si večerný Prešov. Zemetrasenie v južnom Poľsku zasiahlo 25.novembra o 18.hodine okrajovo aj sever Prešovského kraja. Prešovská ani b ardejovská mestská polícia nezaznamenala žiadne hlásenia obyvateľov o zemetrasení, takisto ako bardejovskí hasiči. V prešovskom hasičskom stredisku to však zažili na