Kronika mesta Prešov rok 2004

129 5. KURIOZITY, ZAUJÍMAVOSTI Prvým Prešovčanom roku 2004 bol Jožko Hricko. V starej pôrodnici Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana sa narodil 27 minút po polnoci. Chlapca na svet priviedla prirodzenou cestou 22- ročná Marcela Balogová zo Slovenske j ulice v Prešove. Chlapec vážil po narodení 3100 gramov, meral 50 centimetrov. Po narodení dostal prvý Prešovčan narodený v roku 2004 o d primátora mesta Milana Benča desaťtisíc korún. Šek malému Jožkovi do pôrodnice priniesol primátor osobne. Mama trojkil ového chlapca Marcela Balogová dostala od neho kyticu červených kvetov. Prvá prešovská súkromná rozhlasová stanica zmenila svoj imidž a svoje vysielanie. Od 1.apríla upustila od dovtedajšej programovej skladby. Základ novej tvorili vtipy. Riaditeľ Milan A ntol vyjadril ambíciu stať sa na východnom Slovensku lídrom na trhu medzi rádiami. Mala tomu poslúžiť aj chystaná nová frekvencia. Od 1. apríla malo znieť v éteri rádia 40 nových vtipov denne, teda vyše tisíc mesačne. Tento produkt bol žiadaný a cieľovou skupinou rádia mali byť poslucháči vo veku 18 až 44 rokov. Dovtedy vysielalo Rádio Flash jeden megafór denne. Okrem hlavného ranného megafóru pridalo 37 nových vtipov znovu realizovaných M. Hudákom vo forme takpovediac rozhlasových mikropríbehov. Objem vtip ov za šesť dní bol taký, aký bol dovtedy za jeden rok. Prvou euroobčiankou Prešova bola Nikolka Kovalíková, ktorá prišla na svet 1.mája napoludnie. Vďaka tomu sa jej ušlo mimoriadnej pozornosti, keď ju pozval na radnicu prvý muž mesta. Šťastnými rodičmi boli mladí Prešovčania Lenka a Miroslav, ktorí sa na príchod dcéry tešili o to viac, že išlo o ich prvé dieťa. Nikolka sa o svoju popularitu postarala tak trochu aj sama, keď sa rozhodla prísť na svet o nejaké dva týždne skôr, ako stanovili lekári. Primátor Prešova Milan Benč prvej prešovskej euroobčianke pre jej ľahší štart do života venoval z mestského rozpočtu desaťtisíc Sk a poprial rodičom veľa radosti z ich potomka. Pripomenul, že Prešov potrebuje dorast, lebo v posledných rokoch začal starnúť. V polovici mája priestory Krajského múzea v Prešove zaplavili hasičské prilby z 38 krajín. Najstaršie exponáty výstavy pod názvom Hasičské prilby z rôznych kútov sveta pochádzali z konca 19.storočia. Unikátom bola prilba kapitána hasičov z New Yorku, ktorý zahynul pri evakuácii ľudí v budovách Svetového obchodného centra po teroristickom útoku 11.septembra 2001. Výstava sa konala v Prešove a na východe Slovenska po prvýkrát. Výstava bola sprístupnená pri príležitosti tisíc sedemstého výročia mučeníckej smrti patróna hasičov sv.Floriána v roku 304. Na výstave dominovali hasičské prilby od najväčšieho slovenského zberateľa Pavla Pokorádiho z Českého Brezova neďaleko Poltára. Najstaršie slovenské prilby na výstave z konca 19. storočia boli zo zbierkového fondu Krajské ho múzea v Prešove. Ostatné prilby zo zbierky múzea boli už z obdobia po vzniku Československej republiky v roku 1918. Prevažovali prilby po vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slove nsku v roku 1922 až do zániku v roku 1951. Boli používané s typickým dvojkrížom i skríženými sekierkami a rebríkom. Raritou bola pokladnička v tvare prilby. Obnova raritnej banskej osady na Dubníku pri Zlatej Bani bola po 18.máji opäť reálnejšia. Nadácia Dubnícke opálové bane podpísala v tento deň dohodu o spolupráci s U.S.Stee l Košice, ktorá sa týkala letných táborov mládeže - Táborov opálových permoníkov. Práve v rámci nich už štvrtý rok počas leta pracovali mladí ľudia na znovubudovaní osady, ktorá sa za roky socializmu úplne zdevastovala. Od 3.júla do 12.septembra plánovali na Dubníku zorganizovať 10 turnusov táborov. Už po minulé roky sa Nadácii Dubnícke opálové bane podarilo urobiť na obnove osady určité kroky, dôležitým počinom bolo spracovanie urbanistickej štúdie na obnovu a využívanie baníckej osady. Počas leta mali naď alej pokračovať v čistení základov a obnove starej obecnej školy, kde plánovali vybudovať informačné centrum. Okrem organizácie táborov a obnovy Dubníka sa nadácia starala aj o chod banského múzea, ktoré bolo zriadené v areáli štôlne Viliam. V nej bolo prí stupných pre verejnosť asi 750 metrov podzemia. Nemenej lákavá bola aj možnosť hrabať sa legálne na haldách v okolí štôlne a nájsť si ten svoj kúsok opálu. Dubnícke opálové bane boli jedinou historickou lokalitou ťažby drahého opálu v