Kronika mesta Prešov rok 2004

128 4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Prešove, ktorou sa vyhlásila súkromná prírodná rezervácia Vlčia v Čergovskom pohorí, nadobudla účinnosť 1.apríla . Zároveň bola v Strážovských vrchoch v Trenčianskom kraji vyhlásená súkromná prírodná rezervácia Rysia. Obe boli v lesoch, ktoré boli majetkom LZ VLK. Boli to prvé súkromné prírodné rezervácie zamerané na záchranu lesov v strednej a východnej Európe. Slávnostné otvorenie Vlčej rezervácie bolo 26. marca priamo v čergovských lesoch. Vlčia rezervácia, mala rozlohu 21,24 h a a rástlo na nej 11 548 stromov. Najviac bolo bukov (9 282), javorov (1460) a jedlí (731). Nachádzalo sa tu ešte ďalších osem druhov stromov, medzi nimi jedna jabloň. Najstaršie stromy mali vek okolo 125 rokov. Na území súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia sa bežne vyskytovali vzácne šelmy rys, vlk i medveď. Iniciatívou LZ VLK bolo vytvárania siete lesných rezervácií (evolučné lesy), v ktorých sa nechránili len konkrétne druhy rastlín a živočíchov, ale celé lesné porasty, a tým aj prírodné evolučné procesy. Celková ročná produkcia odpadu v meste Prešov bola asi 23- tisíc ton. Koncom roku 2006 končila mestu zmluva na ukladanie komunálneho odpadu na skládke v Petrovciach a mesto Prešov bolo nútené prejsť na separovaný zber. Počítalo s ním ako v pláne odpadového hospodárstva, tak v spracovanej štúdii Integrovaný systém odpadového hospodárstva. Prvým krokom malo byť vytvorenie záujmového združenia miest Prešov a Veľký Šariš. V katastri Veľkého Šariša mal byť vybudovaný recyklačný dvor a kompostáreň. Podľa slov poslanca veľkošarišského zastupiteľstva a zároveň prednostu prešovskej radnice Jána Dobroviča, na začiatku júla ešte pokračovali jednania s jedným z vlastníkov pozemkov. Bol už hotový geologický prieskum. Návrh nakladania s komunálnym odpadom už odporučila na schválenie aj mestská rada. Tento návrh nepočítal s tým, čo bude s nevyseparovaným zvyškom po roku 2006. Cieľom návrhu bolo pristúpiť na výstavbu recyklačného dvora a kompostárne v o Veľkom Šariši a uchádzať sa o zdroje na tieto aktivity z Európskej únie. Náklady na separáciu mali dosiahnuť celkovú výšku 83,3 milióna korún. Najväčšiu položku z nich, 37 miliónov, tvorilo vybudovanie recyklačného dvora. Desať miliónov mala stáť kompostáreň a 18,6 milióna zavedenie systému separovaného zberu (vytvorenie zberných miest s nádobami a distribúcia vriec do domácností). Súčasťou medzinárodného projektu ARGE 28 bolo aj slovensko -saské fórum v oblasti technológií pre životné prostredie spojené s kooperačnou burzou. Uskutočnilo sa 22.septembra v prešovskom hoteli Dukla. Na kooperačnej burze sa zúčastnilo 17 saských firiem najmä z oblasti spracovania odpadov, ochrany a úspory vody, vzduchu, racionálnej produkcie, využitia energií a sanácie starých enviromentálnych záťaží. Zo Slovenska sa na fórum prihlásilo cez 20 firiem. Za projektom ARGE 28 bolo spojenie obchodných, priemyselných a živnostenských komôr z 28 krajín EÚ, ktorých cieľom bolo v predstihu vytvoriť v prístupových krajinách dostatok kontaktov na spoluprácu v oblasti životného prostredia. Akýmsi kontaktom pre Slovákov bola Priemyselná a obchodná komora v Chemnitzi, presnejšie v juhovýchodnom Sasku. Slovensko-saským fórom v Prešove sa vytvorené kontakty nekončili. Už v novembri skupina podnikateľov mala vycestovať do Saska, kde sa mala dohodnúť ďalšia spolupráca.