Kronika mesta Prešov rok 2004

7 zaväzoval realizovať výstavbu prístupovej cesty, chodníkov, verejného osvetlenia, inžinierskych sietí a terénne úpravy na vlastné náklady a tie odpredať mestu za korunu. Naopak, realizovať sa nemala výstavba bytovky v lokalite Centrum na Sídlisku III, ktoré chcela postaviť firma Eurobyty. Podľa M. Eliáša bola dôvodom nevôľa obyvateľov s touto stavbou. Ďalšia zaujímavá transakcia v rámci majetkových prevodov sa týkala Slovenskej autobusovej dopravy Prešov. Mestská rada schválila návrh viceprimátora a radného Milana Lacu (SDĽ), že časť pozemkov vymení a zvyšné SAD odkúpi, nie však za tisíc, ale osemsto korún za m². S týmto návrhom nesúhlasil predseda poslaneckého klubu koalície ANO - DS - SDKÚ - Smer Štefan Vaško. Nezdalo sa mu vhodné, že pozemky, ktoré boli pôvodne ponúkané za 1000 korún, sa vymenili za pozemky, ktoré mesto mohlo získať lacnejšie alebo dokonca i bezodplatne. Vaškovi sa nepozdával ani odpredaj pozemku cirkvi za jednu korunu. „Nemyslím si, že takéto riešenia sú vhodné. Výmena či dlhodobý prenájom by boli výhodnejšie. V tomto prípade išlo o 750 m² pri rímsko- katolíckej farnosti Krista Kráľa Prešov - Sekčov. 21.júna 2004 sa uskutočnilo 6 .riadne rokovanie Mestskej rady v Prešove, ktorá rokovala k týmto bodom: - k informatívnej správe o financovaní 190 bytových jednotiek na Majakovského a Sabinovskej ul. v meste Prešov - k návrhu doplnku č. 6 k Organizačnému poriadku Mes tského úradu v Prešove. - k návrhu Organizačného pori adku a organizačnej štruktúry M estskej polície v Prešove - k správe o príprave náhradného ubytovania v lokalite Stará tehelňa - k informatívnej správe o obstaraní urbanistickej štúdie „Prešov, obnova námestia Nižná Šebastová“ - k technicko-ekonomickému porovnaniu urbanistických štúdií priemyselných parkov „Prešov juh – Lominová – Široké“ a „Grófske“ Na konci júna predložil útvar hlavného architekta mesta zadanie štúdie prístreší na tehelni. Informačnou správou sa zaoberala aj mestská rada. Optimistický variant počítal s tým, že stavať b y sa mohlo začať v apríli budúceho roka, v prípade, že budú zabezpečené všetky papiere a bude dosť financií. Cena prístrešia podľa radných nemala presiahnuť cenu osemtisíc korún za m ² . Podľa slov radného Jozefa Kužmu bola hlavným problémom nevybudovaná obč i anska vybavenosť, za čo nieslo značný diel zodpovednosti mesto. V tehelni mesto nepostavilo žiadnu občiansku vybavenosť, hoci bola naplánovaná. Kužma zdôraznil, že keď sa prístrešia dokončia, bude mať tehelňa asi tisíc obyvateľov. Preto potrebuje aspoň základnú občiansku vybavenosť. Rada sa opäť zaoberala aj priemyselnými parkami. "Celý problém výstavby priemyselného parku v Prešove je viacročný a čas hrá proti nám. V poslednom čase sa udialo niekoľko veľmi dôležitých rozhodnutí na úrovni vlády, ministerstva hospodárstva a agentúry SARIO. Vláda sa rozhodla, že v krajoch, kde nie sú priemyselné parky, zainvestuje aj bez účasti strategického investora, teda mimo režimu zákona o priemyselných parkoch," uviedol Jozef Kužma a zvýraznil, že ešte "nič nie je stra tené", hoci zatiaľ bola reálnejšia výstavba priemyselného (respektíve technologického) parku v Lemešanoch. Mal podporu aj vo vyššom územnom celku. Podľa jeho slov by aj park v Lem ešanoch priniesol výhody, keďže väčšina jeho zamestnancov by bola z Prešova. Nebol by však v katastri mesta a neodvádzal by miestne dane a poplatky. A poukázal aj na iný problém: "Štát bude hradiť budúcim priemyselným parkom podmienečné investície. Ak sa nepodarí pánovi primátorovi presvedčiť ministra hospodárstva, aby bol priemyselný park postavený na území Prešova, na 99% si trúfam povedať, že naše lokality môžu byť pre tento účel nenávratne stratené." Primátor mal mandát a poverenie na rokovanie o priemyselných parkoch od mestskej rady. To bola tiež jediná vec, na čom sa na poslednom rokovaní v tejto súvislosti zhodla. Kužma tvrdil , že sa hrá vab an k, b u ďp a rk odklepnú šarišskej metropole a väčšina problémov sa presunie zo samosprávy na vládu alebo bude park v Lemešanoch a v Prešove nič.