Kronika mesta Prešov rok 2004

111 Átria. Odborný garant výstavy, historik z Prešovskej univerzity, Peter Švorc poznamenal, že Prešov mal niekoľko kvalitných a známych fotografov. Napríklad rodinu Divaldovcov. No aj menej známych, ktorých fotografie sa, žiaľ, nezachovali, alebo ostali pre verejnosť neznáme. Prešov prešiel mnohými zmenami, hoci nie takými radikálnymi, ako vidiek. Na tejto kolekcii bolo mimoriadne najmä to, že na viacerých záberoch boli zachytené miesta, na ktoré sa nepamätali ani mnohí starí Prešovčania. Niektoré miesta už ani neexistovali. Dominovali zábery námestia alebo Hlavnej ulice spred 80 až 120 rokov. Takmer šesťdesiatka umelcov pôsobiacich a tvoriacich v Prešovskom kraji prezentovala na začiatku decembra svoju tvorbu na jednom mieste a to v Šarišskej galérii v Prešove. V krajskom salóne s názvom Čo sa doma navarí sa na vernisáži pred očami verejnosti stretli zástupcovia všetkých generačných skupín. Známejší i menej známi, ponúkajúci maľbu kresbu, grafiku, plastiky, textil, fotografie, inštalácie a koncepty. Výtvarné salóny ŠG každoročne usporadúvala v 70. a 80. rokoch minulého storočia, kde dostávali priestor regionálni a neskôr aj autori z celého Slovenska. Po pätnástich rokoch to bol podľa riaditeľky ŠG návrat k istej tradícii, no zároveň začiatok niečoho nového. Tieto výstavy chceli byť rekapituláciou najsúčasnejšie ho diania v regióne. Výstava trvala do 12. decembra . Diváci sa mohli pozrieť 120 diel. Šarišská galéria v Prešove 18. novembra otvorila reprízu výstavy Dereš alebo Jánošík ešte žije, chyťte ho! Známy prešovský karikaturista Fedor Vico na výstave predstavil výber zo zbojníckeho seriálu, ktorý sa od roku 1965 každý týždeň objavoval v časopise Roháč. Až do roku 1969, kedy vyšiel Dereš aj knižne. Táto humoristická kniha bola stiahnutá z obehu a zošrotovaná. Práve vtedy totiž Jánošíkovský humor nadobudol aj pol iticky kritický tón a vtedajšia "vrchnosť" mala pocit, že Vico kresbami kazí národ. "A na tom som skrachoval," spomínal Vico. Dokonca sa o ňom šírili fámy, že bol vylúčený z KSČ, ktorej členom však nikdy nebol. Niekoľko výtlačkov tejto knihy bolo však ešte v súkromných zbierkach, hoci autor sebakriticky hovoril, že pocit krivdy potlačil a niekedy bol rád, že kniha nebola v obehu. Niektoré obrázky by bol neskôr nakreslil lepšie. Kreslení zbojníci sa potom z času na čas objavovali na rôznych miestach, ale pod pôvodným názvom sa vrátili do Roháča až v roku 1990. Po zániku Dereša vychádzal v časopisoch Aréna, Mosty a Bumerang. Ako rád a často pripomína Fedor Vico: "Zbojníci všelijakého druhu žijú dodnes. A to aj napriek tomu, že toho najznámejšieho, Juraja Jánoš íka, popravili už v roku 1713." Väčšina humoristických kresieb prezentovaných na výstave bola majetkom Šarišskej galérie. Tá ich totiž v rokoch normalizácie prezieravo odkúpila a roky schovávala v depozite. Až prišiel čas, kedy mohli znova uzrieť svetlo sv eta. Repríza tejto výstavy nebola samoúčelná, ale bola pozornosťou pracovníkov galérie k jubileu Fedora Vica. Oslávil svoje šesťdesiatiny. Stalo sa už tradíciou, že si Šarišská galéria v Prešove pripomínala životné jubileá prešovských výtvarníkov samostatnou výstavou. Medzi jubilantov sa v roku 2004 zaradil Július Muška, ktorý v marci oslávil krásne 85. narodeniny. Jeho výstavu otvorili vernisážou 16. decembra a mapovala viac ako 60- ročné tvorivé úsilie umelca. J. Muška sa narodil 28. marca 1919 v Medzilab orciach. Popri štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity absolvoval odbor kreslenia na Slovenskej technickej univerzite. Od roku 1946 nepretržite pôsobil v Prešove ako výtvarník a dlhé roky aj ako pedagóg. Jeho srdcovou záležitosťou bolo maľovanie krajiny, ale často sa venoval aj figurálnej maľbe. Používal veľa techník. Okrem oleja to bola maľba temperou, akrylom, potom rôzne kresebné techniky. Na margo výstavy v Šarišskej galérii povedal, že je zatiaľ najkrajšia, akú doteraz mal, a samostatný ch výstav mal už tridsaťštyri.