Kronika mesta Prešov rok 2004

106 Marlene Dietrich, ktorá "žila pre pozlátko a vonkajší efekt". Režisér podotkol, že Dietrich bola predstaviteľkou americkej kultúry a Piaf zase reprezentovala Európu. 7. mája sa činohra Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove predstavila detskému publiku premiérou rozprávky Chrobáčikovia podľa literárnej predlohy českého prozaika Jána Karafiáta. Dej sa začína tým, ako sa chrobáčikovia rodia. Keďže ich bolo na svete nespočetné množstvo druhov , dohodli sa, že deťom rozpovedia príbeh o svätojánskych muškách, ktoré svietia ľuďom. Hlavnú postavu Svätojanka stvárnil Sergej Hudák. Ďalším filmom očakávaným divákmi v roku 2004 bola Trója. Celosvetová (mimo USA) premiéra tohto historického veľkofilmu s Bradom Pittom v hlavnej úlohe bola 14. mája. 13.mája uviedol Tróju v exkluzívnej predpredmiére prešovský Klub, ktorý získal povolenie od spoločnosti Warner Bros Pictures. Pôvodne avizovaný film Good Bye Lenin sa preto v Klube nepremietal. Spevohra Divadla Jonáša Záborského pripravila nadeľu 16.mája premiéru pre detského diváka. Inscenácia Veľmi pyšná princezná bola voľným spracovaním rozprávky Boženy Němcovej a klasickej filmovej rozprávky z roku 1952 Bořivoja Zemana. Režijne rozprávku naštudovala Blažena Hončarivová. Scéna bola prevzatá z brnenského divadla, pre potreby DJZ ju dotvoril Vlado Seman. Kostýmy navrhla košická výtvarníčka Katarína Oľhová. Pod preklad textov z češtiny sa podpísal Vlado Krausz. 1.ročníkom Medzinárodného festivalu Divadelný Prešov 2004 žilo mesto od 26. do 30 . mája . Jeho dejiskom bolo Divadlo Jonáša Záborského, ktoré sa v rámci festivalu prezentovalo internou p rehliadkou tvorby umeleckých súborov činohry a spevohry. Po Divadle Klauniky z Brna s hrou Boleka Polívku Don Quijote de la Ancha sa na prešovských doskách predstavilo Národné divadlo Ivana Franka z ukrajinského Kyjeva. Divákom ponúkli hru nemeckého dramatika Bertolda Brechta s názvom Kariéra Artura Ui. V nej sa chicagský gangster zo samého dna sociálneho bahna vyšvihne na jeho samotný vrchol. Trojhodinové predstavenie ocenili diváci standing ovation. Toto predstavenie festival aj oficiálne otvorilo. Predstavilo sa aj experimentálne divadlo s poľskéh o Rzeszowa s hrou Raj Eskimákov, DJZ sa v rámci festivalu prezentovalo inscenáciou Pa-Di-Pa- Ré, čo bol pôsobivý a originálny hudobno- tanečný obraz stvorenia sveta, muzikálom Edith a Marlene, rozprávkou Popolušk a a vystúpením Štúdia dramatických umení pri DJZ Sen noci svätojánskej - fragmenty. Po predstavení sa konala recepcia za účasti generálnej konzulky Ukrajiny v Prešove Inny Ohnive c, ktorá neskrývala hrdosť na divadelníkov a nimi prezentované umenie. Na nefo rmálnom stretnutí s ukrajinským súborom boli takmer všetci herci činohry prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča. Sprievodnou akciou bola výstava divadelnej fotografie vo foyeri DJZ. Slovenská divadelná fotografia, ktorá písala o semdesiatštyriročnú histór iu, mala v Prešove svoje najlepšie zastúpenie. Súčasťou festivalu boli diskusné stretnutia divákov s režisérmi a pripravená bola aj výstava súčasnej scénografie. Divadlo Jonáša Záborského pripravilo obnovenú premiéru čiernej komédie Pohreb alebo... Táto hr a bola uvedená na jeho doskách v celoslovenskej premiére vo februári 1997. Pôvodná autorská hra režiséra I. Holuba pre DJZ, preložená aj do poľštiny a srbštiny, rozprávala príbeh bohatého starého mládenca, ktorý si pripraví víziu vlastného pohrebu, aby zis til, aký vzťah k nemu mali jeho najbližší. Pohreb, ktorý ponúkal pobavenie i zamyslenie, bol postavený na manželoch Stražanovcoch. Obnovená premiéra sa uskutočnila 6. júna v historickej budove DJZ. Dni Divadla Alexandra Duchnoviča, ktoré sa konali v dvojr očnej periodicite, začali v Bratislave už po štvrtý krát. Naposledy odohrali päť predstavení. Od 12. do 14.júna sa predstavili tromi inscenáciami. Začali Okresným špitálom , ďalej hrali Hamleta a napokon svoje hosťovanie ukončili autorskou inscenáciou Prel ud. Zo začiatku mali prešovskí Rusíni prechodný domov v Divadle Stoka, pred dvoma rokmi ho vystriedala Astorka-Korzo. Kolískou festivalu Galícia bolo Poľsko. Názov Galícia vychádzal z historického územia a mal prezentovať bohatstvo poľských, ukrajinských, židovských, slovenských a lemkovských kultúr a