Kronika mesta Prešov rok 2004

6 - k správe o plnení plánu investičnej výstavby v hospodárstve mesta za I. štvrťrok 2004 - k správe o stave majetkovoprávneho usporiadania majetku mesta - k majetkovým prevodom - k návrhu na zvolanie verejného zhromaždenia občanov - k vyhodnoteniu plnenia vecných úloh a ekonomických výsledkov mestských organizácií PKO a MSS za rok 2003 - k vyhodnoteniu plnenia vecných úloh a ekonomických výsledkov obchodných spoločno stí s účasťou mesta za rok 2003 - k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie mesta Prešov č. 85/ 1999 o mestskom prepravnom poriadku pre prevádzku MHD v Prešove - k návrhu prerozdelenia finančných prostriedkov z mestského fondu podpory a rozvoja športu na rok 2004 - k návrhu na zriadenie Základnej školy a osemročného gymnázia, Bajkalská 29, Prešov – k stanovisku k zriadeniu Súkromnej základnej školy v Prešove - k návrhu plánov práce Mestskej rady a Mestského zastupiteľstva v Prešove a plánu hlavných úloh útvaru hlavného kontrolóra mesta na II. polrok 2004 - k návrhu postupu obstarania Územného plánu zóny Prešov, Východný sídelný pás, I. sektor - k návrhu na rozšírenie Spoločného obecného úradu v Prešove o obec Miklušovce - k návrhu na zvolanie XII. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Prešove Mestská rada v Prešove sa 17.mája zišla na svojom piatom rokovaní v roku 2004. Medzi prerokovanými bodmi boli aj materiály týkajúce sa školstva. Súkromné bilingválne gymnázium v Solivare chcelo zriadiť základnú školu s tým, že mesto nema lo výhrady a tento návrh predložilo rade. Vedúci odboru školstva zas predkladal návrh na zriadenie nového osemročného gymnázia, ktoré malo byť na Bajkalskej ulici spolu s vtedajšou základnou školou. Školstvo robilo vrásky na čele vedeniu mesta. Od štátu dostala mestská samospráva men ej peňazí za minulý školský rok než boli skutočné náklady. Z dlhu 5,6 milióna korún, ktorý ostal, priznalo ministerstvo len 3,3 milióna. Podľa slov primátora chybou bolo, že neinformovali samosprávy, na ktoré prešli školy, o tom, akým spôsobom budú preplácať výdavky. Podľa Benča by mesto, keby m alo informácie z ministerstva skôr, nerobilo niektoré veci, napríklad hygienické maľby škôl. V rozpočte na to neboli prostriedky. Rok 2003 mala už mestská samospráva uzavretý, aj keď s neriešeným dlhom. Ani financovanie škôl podľa normatívov na žiaka sa v roku 2004 nevyvíjalo dobre. Ku financovaniu mala samospráva výhrady, lebo normatívy, ako boli rozpísané, nevykrývali ani základnú činnosť škôl. Ďalším problémom pri financovaní školstva bolo, že neboli rozpísané kapitálové výdavky, ktoré činili 750 korún n a žiaka. Primátor zdôraznil, že ak by mesto malo tieto prostriedky (vyše 9 miliónov), mohlo sa v lete pustiť do odpájania školníckych bytov a nutných opráv, čo bolo podmienkou pre čerpanie zdrojov z eurofondov, o ktoré sa mesto uchádzalo, a ktoré mali za cieľ zefektívniť prevádzkové náklady. Mestskú radu primátor informoval aj o chystanej návšteve partnerského mesta Pittsburgh. Ako zdôraznil, deklarovaná výmena študentov už nabehla. Náklady na cestu do Pittsburghu hradila pozývajúca strana a do USA mal le tieť primátor, zástupkyňa odboru strategického rozvoja a umelec. Mestská rada odobrila návrh, že dostavia 36 bytových jednotiek a zvyšok odpredajú ako holobyty. Pripravili dotazníky, ktoré boli rozoslané žiadateľom o byt, vytypovaným subjektom. Na MsÚ vša k mechanicky sčítali náklady na výstavbu bytov a z nich odvodili nezmyselnú cenu 18 605 korún za m ²! Z toho vyplynulo, že nedorobená garsónka by vyšla potenciálneho záujemcu na 688 385 Sk. Cena za jednoizbový byt sa vyšplhala na 818 620 Sk a za dvojizbový na 911 645 až 1,06 milióna korún. Mesto na výber nemalo. Na dokončenie bytov peniaze nemalo a tak prakticky jediná významnejšia investičná akcia za posledné dva roky stála. Majetkovými prevodmi sa na ostatnom rokovaní zaoberala prešovská mestská rada. Jedným z nich bol odpredaj pozemku pri veterinárnej nemocnici akciovej spoločnosti Stavoindustria z Liptovského Mikuláša. Firma mala záujem postaviť tam sedempodlažný bytový dom. Plochu, ktorá tvorila územnú rezervu o výmere asi 600 m², mala Stavoindustria k úpiť za 800 korún za m ². Okrem toho sa investor