Kronika mesta Prešov rok 2004

103 2. VÝTVARNÝ ŽIVOT, SOCHÁRSTVO Šokujúce a provokujúce diela 32- ročného bratislavského výtvarníka Martina Gerboca vystavovala od 22.januára Šarišská galéria v Prešove. Výstava Evil Revival bola prezentáciou tlačí z cyklov Dejiny beštiality, Dejiny rozkoší a Zl očin z vášne. Iš lo o fotografie z veľkej väčšiny vytvorené autorom, upravené v počítači (doplnené o texty do formy komiksu) a vytlačené. Hoci išlo o fotografie zo sadomasochistických komunít, autor zdôraznil, že do nich nepatrí. Gerboc sa venoval výtvarnému umeniu aj form ou maľby, výstava Evil Revival bola jeho prvou v Prešove. Inak ich absolvoval vyše 50, napríklad aj v Dánsku či Spojených štátoch. Na margo toho, že jeho produkty pôsobili kontroverzne, uviedol: "Zvykol som si. Keď som mal výstavu v Bratislave, v Pálffyho paláci, bola neprístupná do 18 rokov. Rozhodne nerobím zátišia či krajinky." Vystavo vané veci M. Gerboca nenechávali diváka vlažným. Z doterajších skúseností sa poučil, že na ne neexistuje neutrálny názor . Buď sa to ľuďom naozaj páčilo alebo ex trémne nepáč ilo. Celá výstava trvala do 22.februára. V Šarišskej galérii v Prešove sa 15.apríla konala vernisáž jedinečnej výstavy na Slovensku s názvom Brezinovci 3. generácie. Scénografiou, maľbou, grafikou, architektúrou a dízajnom sa tu predstavili synovia Martina Brezinu, nestora slovenskej scénografie a ich deti. Prvú generáciu predstavoval spomenutý M. Brezina (1909-1997), ktorý pôsobil v Divadle Jonáša Záborského. Druhú generáciu tvorili synovia, architekt Ľubomír (1940) a výtvarník Slavomír (1944), ktorí tiež vyrastali a pôsobili v Prešove. Treťou generáciou boli Ľubomírov syn - architekt a dizajnér Ľubo (1971), ktorého so sebou priviedol z Kanady, kde žijú. Najmladšou bola Slavomírova dcéra, grafička Slávka (1975). Insitní umelci a slovenská verejnosť stratil i v polovici mája priateľa, kolegu, ale predovšetkým človeka s veľkým srdcom. Srdce rezbára Pavla Šarišského z Janova pri Prešove, ktorého poznali všetci sochári aj neprofesionálni umelci doma aj v zahraničí dotĺklo v Taliansku. Po ťažkom úraze, keď prišiel o tri prsty pravej ruky, sa s príslovečnou tvrdohlavosťou a vytrvalosťou znova pozbieral a začal sekať do dreva. Na plenéri v Mandrii pracoval vedľa svojich kolegov rezbárov Mareka Mikloša, Stanislava Poleka, Jána Palka a Františka Eštočina. Plenér zorga nizoval jeho syn Janko, ktorý žil v Talia nsku už niekoľko rokov, ako aj insitný maliar Antonio Protto. Poznali ho ako človeka, ktorý sa doslova rozdával. Jeho sochy v nadživotnej veľkosti, a le aj drobnejšie plastiky zdobili mnohé depozitáre galérií, múzeí, prírodné areály, amfiteátre, ba aj kostoly. Prešovčania si už takmer zvykli, že počas Kultúrneho leta centrum pešej zóny ozvláštnila najnovšia socha akademického sochára Ladislava Gajdoša. Všetky patrili do cyklu plastík Slovenské fašiangy. Najnovšiu pla stiku autor nazval Dobrý vtáčik Fifik - Oko. V cykle Slovenské fašiangy sa Gajdoš po minulé roky prezentoval plastikami Niekto sedí v base, Slovenský sud- súd- osud, Slovenská korupCIA a ďalšie. 19.augusta zomrel prešovský maliar Milan Halaga. Mal rád svoje mesto, ostal mu verný aj na plátne, zachytával jeho dvory a uličky. Počas svojho plodného života namaľoval viac než 3000 obrazov. Krajské múzeum v Prešove vo svojich výstavných priestoroch predstavilo tvorbu Dušana Srvátku. Táto prehliadka maliarskych d iel z ostatného obdobia končila derniérou 28.septembra . Dušan Srvátka svojou tvorbou a umeleckou aktivitou pôsobil v Prešove ako vyhranená výtvarná osobnosť. Jeho diela boli súčasťou súkromných i galerijných zbierok na Slovensku i v zahraničí. Generačne bo lo možné ho radiť k strednej generácii, ktorej tvorivý p ostoj korigoval Želibský. Pedagogické autority vštepili D. Srvátkovi pokoru k námetu, akým je krajina i slobodu expresívneho vzťahu k farbe. Jeho p ríznačnou vlastnosťou bola pokora hľadania a nachádza nia. Zachovával si svoju autenticitu i v prípade, že ho oslovili výrazové možnosti súčasných médií. Mal dar nepodliehať vizuálnemu exhibicionizmu. Nepriamym pokračovaním tvorivých podnetov bola kolekcia olejomalieb a malieb akrylových. Autor predstavil v m enšom počte ako inokedy nadrozmerné formáty obrazov a väčšia časť výstavy bola sústredená na intímnejšie a komornejšie komunikovanie s divákom. Jadro niektorých obrazov tvorili počítačové kompozície.