Kronika mesta Prešov rok 2004

95 diamantové plakety, si z priestorov prešovského PKO odniesli dvaja Prešovčania Martin Petrovič a Pavlína Hirková. Greckokatolícka diecézna charita v máji po dvoch rokoch znova privítala hostí z Francúzska, ktorí sa venovali podobným aktivitám. V Prešove charita prevádzkovala dom Charitas pre 17 ľudí závislých na alkohole a psychotropných látka ch, ďalej útulok a Domov nádeje na Ulici pod Táborom v Prešove. Útulok bol na prenocovanie a osobnú hygienu, Domov nádeje bol taký „domov na pol ceste“. To isté robili francúzski partneri v zariadení Cité Miriam v Paríži, ktoré malo kapacitu 106 miest. Pracovali však v iných podmienkach. Oni sa zameriavali na ľudí z Magrebu, teda migrantov z bývalých francúzskych kolónií, ktorí mali problémy s bývaním, alkoholom a nájdením si životnej cesty. Ich prístup k zmene života svojich klientov bol skôr po humánnej s tránke, Prešovčania k tomu pristupovali po duchovnej stránke. Komunitná nadácia Prešov zorganizovala na začiatku októbra spoločenské stretnutie darcov. Išlo o druhé kolo, ktoré sa nieslo v spoločenskom duchu, a na ktorom členovia Klubu darcov rozhodovali o udelení grantov. Darcovia, ktorí dali viac než tisíc korún, rozhodli o desiatich projektoch postupujúcich do ďalej. Z nich vybrali sedem v prvom kole a 11.októbra z nich vybrali päť, ktoré mali byť podporené sumou minimálne 30 -tisíc korún. Grant vo výške 30-tisíc korún získali projekty: 1. Klub Návrat - miesto pre vzdelávanie náhradných rodín a odborníkov (žiadateľ: Centrum Návrat Prešov), 2. Kalendár (Základná umelecká škola Prešov, výtvarný odbor), 3. Žijeme zdravo v zdravom meste (občianske združenie R isen) - protidrogová tematika - terénna sociálna práca na sídliskách s drogovo závislými, 4. Projekt T. O. (Základná škola internátna pre sluchovo postihnutých, Prešov) s témou triedenia odpadu, 5. Zachráňme pre nás a pre Európu jedinečné dedičstvo - časť seba (folklórny súbor Rozmarija pri ABC - centre voľného času v Prešove), podpora vybavenia súboru krojmi. Domov opatrovateľskej starostlivosti bol tŕňom v oku obyvateľov Sládkovičovej ulice v Prešove. Zvlášť po tom, čo nezisková organizácia Nádej, ktorá DOS prevádzkovala, odkúpila časť pozemku základnej školy. Obyvatelia Sládkovičovej i ďalších ulíc prešovskej štvrte Táborisko spísali petíciu proti rozširovaniu DOS. Predsedníčka petičného výboru Mária Dajčová tvrdila, že občania sú nielen proti dostavbe , ale aj prevádzke domova opatrovateľskej starostlivosti. Podľa nej boli porušené zákony, morálka, základné pravidlá spolunažívania. Domov bol vklinený medzi školu a rodinné domy. Podľa Dajčovej bolo už pri zániku detských jaslí i zriaďovaní prevádzky DOS porušené právo občanov mestskej časti vyjadriť sa k zmene účelu. Stavebný úrad, ako tvrdili signatári petície, "ignoroval územné konanie a prakticky sa sústredil len na stavebné konanie". Ďalšia výhrada hovorila o tom, že daná oblasť bola postihnutá neprim eraným dopravným ruchom, denne tam premávali sanitky, pohrebné vozidlá i nákladné autá. Ďalšia záťaž hrozila tým, že navrhovaná komunikácia k dostavbe DOS mala viesť cez školský dvor. Dostavba DOS podľa navrhovaného projektu mala výrazne znížiť podľa miestnych cenu okolitých nehnuteľností a celá oblasť mala stratiť na atraktívnosti. Obyvatelia Sládkovičovej a Moyzesovej ulice sa na zhromaždení sťažovali, že ich pozemky boli vyvlastnené za účelom postavenia školského areálu a teraz ich odkúpila Nádej, n.o., v hodnote 150 korún za m². Odborné rokovanie týkajúce sa DOS sa konalo 1.decembra .